Bombové hrozby školám, ktorým čelili v utorok slovenské a české školy, destabilizujú systém a sú súčasťou hybridnej vojny. V rozhovore pre Pravdu to hovorí prezident Asociácie bezpečná škola Libor Sladký, podľa ktorého takéto situácie zanechajú stopy na deťoch a vedú k nedôvere v systém. Navyše, analýzy ukazujú, že agresivita, ktorá bola kedysi prítomná skôr na stredných školách sa presunula medzi podstatne mladšie deti. Čo spôsobujú bombové hrozby deťom, a ako nimi o nich hovoriť?
Prečo sa školám vyhrážajú bombou? Cieľom je destabilizácia systému, hovorí L. Sladký z Asociácie bezpečná škola
Video
Libor Sladký v rozhovore hovorí:
- čo je cieľom bombových hrozieb,
- že agresivita sa preniesla zo stredných škôl na základné,
- ako sa učitelia v Česku pripravujú na hrozby,
- či treba všetky bombové hrozby brať vážne.
Takmer 270 slovenských škôl a asi 500 českých škôl dostalo v utorok skoro ráno vyhrážky. Ako si vysvetľujete, že došlo k takýmto hrozbám v jeden deň v dvoch krajinách?
Útoky na školy sú všeobecne niečo, čo ma stúpajúcu tendenciu. Vysvetliť si, prečo sa niekto vyhráža hromadným mailom školám, a pritom by to bol normálne zmýšľajúci človek, je náročné. Myslím si, že to môže byť súčasťou nejakej väčšej provokácie. Sme zatiahnutí, či chceme, alebo nie, do hybridných hrozieb a hybridnej vojny, ktorá so sebou nesie prvky destabilizácie systému. Pokiaľ je to tento trend, že niekto chce destabilizovať systém v Českej a Slovenskej republike, tak je smutné, že sa súčasťou stávajú školy. Rozoslať vyhrážky do všetkých škôl nie je pravdepodobne otázka nejakého jedného pomäteného jedinca, ktorý to plánoval. Vidím za tým snahu destabilizovať systém ako taký.
Asi by sme museli vidieť do hlavy páchateľa, no vieme si priblížiť, čo detailnejšie znamená systém destabilizovať?
Nie som politik a ani sa nechcem vyjadrovať k politickej situácii, to mi neprináleží. Keď v školách hovoríme o takzvaných varovných signáloch a nastavení bezpečnosti v kontexte súčasnej doby, tak musíme, žiaľ, konštatovať, že bezpečnosť sa zhoršuje. I keď podobne ako Slovensko patríme k najbezpečnejším štátom, tak aj školy sú zatiahnuté do hybridnej vojny, teda do vojny, ktorá so sebou nesie snahu destabilizovať systém aj v pevne ukotvených štátoch. Môže to prebiehať rôzne. My sme v školách napríklad museli bojovať s dezinformáciami tým, že ich boli schopní šíriť aj ľudia v rámci pedagogického zboru. Ale aj tým, že školy boli ohrozené a nútené ukončiť vyučovanie a pustiť deti domov. Vo chvíli, keď je druhý školský deň a množstvo detí, najmä z prvých stupňov, to prežíva, systém to destabilizuje a rozhodne môže narušiť psychiku detí. Takáto situácia zanechá stopy na detských dušiach a vedie to k všeobecnej nedôvere v systém.
Podobné vyhrážky dostali školy na Slovensku v máji. Dotkli sa vtedy viac ako tisíc škôl, v utorok to bolo spomínaných 270. Môže nám počet naznačiť o akého ide páchateľa?
Bude to skôr asi otázka vyšetrovania. V každom prípade je to veľké množstvo škôl. Podľa mňa to hovorí o útoku, ktorý bol dobre pripravený, dopredu naplánovaný. Trošku pochybujem, že to bol len útok nejakého pomäteného jedinca.
Kým na Slovensku to boli v utorok bombové vyhrážky, českým školám prišlo varovanie, že sú zamínované. Treba si všímať tento rozdiel?
Bombové vyhrážky alebo vyhrážky, že je niečo zamínované sú v zásade veľmi podobné, respektíve rovnaké. Hovoríme o nástražnom zariadení, kde na konci bude detonácia, ktorá má úplne deštruktívne účinky. Vyhrážky bombovým útokom nielen v školách, ale všeobecne kdekoľvek, sú pomerne účinné, pretože nie ste schopní sa rýchlo zorientovať a povedať, kde by asi to výbušné zariadenie mohlo byť. Pokiaľ si nie som stopercentne istý, že sa v škole bomba nenachádza, tak jediný spôsob, ako ochrániť osoby v škole, je evakuácia, čo napríklad v Českej republike neprebehlo vo všetkých školách. Polícia zverejnila upozornenie, že nie je nutná evakuácia, ale niektoré školy napriek tomu deti evakuovali. Vo chvíli, keď by tie vyhrážky boli určené len niekoľko málo školám, alebo jednej jedinej, tak rozhodne je potrebné školu evakuovať. Musíte to brať vážne. Nemôžete riskovať, že je to len vyhrážka. Školy boli v utorok vo veľmi nezávideniahodnej situácii, pretože bolo na ich rozhodnutí či školu evakuovať, alebo nechať vyučovanie ďalej bežať a do určitej miery prijať riziko hrozby, že v škole môže byť bomba. Už len toto je moment, ktorý musí byť pre riaditeľov veľmi frustrujúci. Keby sa, nedajbože, niečo stalo, niesť následky je veľmi zložité.
Vyrastá generácia detí, ktorá nevie riešiť problémy, prejavuje sa to frustráciou a agresivitou, hovorí odborník Libor Sladký
Video:
Okrem vyhrážok došlo v utorok ešte na základnej školy v českých Domažliciach k útoku žiačky 7. triedy. Nožom napadla dve iné deti. Dôvodom mal byť jej zlý prospech, pre ktorý neprešla do 8. ročníka. Prečo sa deti uchyľujú k takýmto činom?
Na túto tému máme ako asociácia spracované semináre od profesionálnych psychológov a snažíme sa školy v tejto oblasti vzdelávať. Máme za sebou stovky bezpečnostných analýz. Vyplýva z nich, že agresivita, ktorú sme vnímali v súvislosti skôr so strednými školami, sa začína presúvať na základné školy. Aspoň v Českej republike máme základné školy, ktoré sa stretávajú s nárastom agresivity detí. A to aj detí na prvom stupni, vrátane rodičov, ktorí nevedia správne komunikovať krízové alebo toxické informácie. Nechcem vynášať súdiť, ale naprieč pedagogickým spektrom sa psychológovia vyjadrujú, že nám vyrastá generácia detí, ktorá nevie riešiť problémy, a ktorá, keď sa dostáva do záťažovej situácie, tak ju nevie komunikovať, prejavuje sa u nej miera frustrácie a agresivity. Máme to v rámci auditov a analýz v školách zmapované. Máme školy, kde sa na deti zo základnej školy, a to ma desí, podávajú trestné oznámenia, pretože to, čo sa udialo nie je už na úrovni priestupkov, ale trestných činov.
Ako sa dá podchytiť takého správanie? Čo pre to môže urobiť štát a čo školy?
Nesledujem úplne, ako je to na Slovensku, ale v Česku sa dosť diskutuje potreba školských psychológov, ktorí chýbajú. Detí, ktoré majú poruchy pozornosti alebo ADHD pribúda. Vyplýva to aj z výročných správ škôl. Deťmi sa preto z tohto pohľadu treba viac zaoberať. Druhá vec je umenie vnímať varovné signály, teda to, čo u detí vidíme, zasadiť do kontextu toho, kam by to mohlo viesť. Je to niekedy pre učiteľov zložité. Hovoríme im, že by si mali vedieť dopredu vyhodnotiť situácie, ktoré môžu byť potenciálne rizikové a viesť k agresivite.
Môžete uviesť príklad?
Napríklad, do školy prichádza rodič, ktorý dlhodobo nespolupracuje a ide si vypočuť informáciu, že jeho dieťa prepadne. Je to toxická informácia a pedagógovia nevedia do akej miery ju rodič zvládne alebo nezvládne komunikovať. Poznáme aj smutné príbehy, kde bola na konci smrť pedagóga, kde sa zložité informácie komunikovali za zatvorenými dverami so žiakom alebo rodičom a výsledkom bolo, že žiak zabil učiteľa. Alebo, že rodič fyzicky napadol pedagóga. My teda pripravujeme školy na to, aby mali jasné scenáre na komunikáciu zložitých situácií. Nechcem sa vyjadriť k tomu, čo sa stalo v Domažliciach, nepoznám podrobnosti, ale jeden fakt je jasný. V škole sa ocitla dievčina, ktorá prepadla, situácia bola pre ňu zložitá. Vedieme pedagógov k tomu, aby si vedeli tieto situácie dohľadať a komunikovať ich. Nechcem, aby to vyznelo, že pedagógovia v Domažliciach urobili chybu, len si myslím, že tá žiačka sa nenachádzala v nejakej komfortnej situácii.
Ako sa pripraviť na bombové hrozby? Učitelia by mali mať nacvičené simulované scenáre, hovorí odborník L. Sladký
Video:
Keď sa vrátim k tým bombovým vyhrážkam, ako by mali učitelia komunikovať deťom to, čo sa v danej chvíli deje?
Komunikácia s malými deťmi by určite nemala viesť k tomu, že ich vydesíme. Opäť sme pri tom, že učitelia musia byť na takéto situácie pripravení. Keď hovoríme o bezpečnosti škôl, hovoríme o dvoch pilieroch. Pilier jedna – čo robiť, aby k situácii nedošlo. Fakt je, že mail, ktorý príde do školy, neovplyvníte. Pilier dva – čo budeme robiť, keď sa ocitneme v mimoriadnej situácii. Platí tu dôležitá zásada, a teda, že vo chvíli, keď sme v krízovej situácii, je naozaj neskoro vymýšľať, čo budeme robiť. Pedagógovia by na všetky tieto situácie, ako je bombový útok, agresivita v škole, ozbrojený útočník v škole, mali byť pripravení a mať simulačne nacvičené scenáre. Mozog je totiž v podobných chvíľach schopný vypnúť, ocitáme sa v situácii, kedy nám je zaťažko logicky premýšľať. Musíme vychádzať z naučených vecí. Preto sú simulácie dôležité. V prípade evakuácie, ak sa deťom dobre vysvetlí, poďte deti, vyskúšame si opustiť školu, nemusíme nutne vysvetľovať, že niekde je bomba, a čo sa stane, keď vybuchne. To je nezmysel.
Vy ste sa v staršom rozhovore pre Pravdu vyjadrili, že akákoľvek medializácia útokov je schopná povzbudiť ďalších potenciálnych útočníkov. Myslíte si, že to platí aj pri páchateľoch, ktorí nahlasujú bomby v školách, a ak sú to konkrétne deti, kto ich nahlási?
Hovoríte o efekte, ktorý prebudí „mŕtve duše“, ktoré o niečom takom dlho premýšľali a predstavujú si, že sa o nich bude písať a ich mená budú na prvých stránkach novín. U nás sa to dosť rieši po útoku na pražskej filozofickej fakulte, kedy médiá celkom správne, neprezentovali páchateľa. Takíto ľudia si to nezaslúžia. V súvislosti s medializáciou takýchto útokov, vrátane toho, že sa, žiaľ, útok popíše podrobne, sa obávame dvoch vecí. Ad A, popis nejakej situácie je vlastne návod, ako to urobiť, ad B, ľudia, ktorí premýšľajú, že niečo podobné urobia a vidia ten efekt, prípadne ešte aj glorifikáciu v tlači, ich to môže povzbudiť a zopakujú to. Neuvedomujú si však dohľadateľnosť páchateľa, ktorá je dnes jednoduchšia. Je dobré, ak sa tie veci príliš nemedializujú.
Máte pocit, že slovenské a české policajné zbory sú pripravené na takéto situácie? Pýtam sa aj preto, že na Slovensku aktuálne čelí polícia výraznému personálnemu podstavu.
Je to zložitá otázka. V Česku s políciou úzko spolupracujeme, veľmi si to vážim. V rámci možností polície chodíme do škôl nielen na semináre, ktoré vnímam ako veľmi dôležité, ale chodíme aj na stredné školy s figurantmi zranených, bez žiakov, ale chodíme tam natrénovať si metodiku US. Úmyselne nehovorím USB, pretože bojovať učiteľov neučíme. Mnoho škôl si myslí, že keď sa naučí sebaobranu, že majú vyhrané. Je to hlboký omyl. V rámci Česka podľa mňa spolupráca funguje dobre, ale áno, Polícia Českej republiky nemá kapacitu, aby s nami mohla prejsť všetky školy. Je to nad jej limity aj napriek jej vôli. Policajti, ktorí s nami chodia do škôl, majú totiž veľa ďalších úloh. Predstava, že by polícia mala precvičiť všetky školy je nereálna. Teraz už asi zabiehame do politickej témy, ale rozpočty oboch štátov, sú napäté. Predstava, že polícia dostane viac peňazí na ďalších policajtov, je z môjho pohľadu nereálna.
Autor: Henrieta Mihalková
Zdroj: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/722628-rozhovor-libor-sladky-bombove-utoky-na-skoly-vyhrazky-cesko-skoly-maily/